Tropico 4 – Recenzia

Preto si dáme čerstvú recenziu z tropického prostredia, kde sa plnia sny každého diktátora v originálnej a jedinej hre na konzolovom trhu, ktorá síce zastupuje menšinový žáner, ale o to je jej význam vzácnejší a originálnejší. Čo nové si teda pre nás Bulharská spoločnosť Haemimont Games, ako výrobca, vlastne nachystala?! A oplatí sa vám ako prípadným majiteľom tretieho dielu, opäť skočiť do kúpy hry Tropico?! Tak nato vám dám jasné odpovede v nasledujúcom texte.

Na prvý pohľad sa samozrejme nič veľké nemení. Opäť sa hráč ocitá ako vodca menšieho ostrova uprostred oceánu, ktorého povesť závisí na vašich rozhodnutiach a krokoch. Aj keď som tretiu časť hrával pomerne pravidelne a tak, by som sa pokojne mohol označiť za znalca hrateľnosti u tejto série, nejaký ten čas my trvalo dostať sa do tempa hry Tropcio 4 aj po absolvovaní tutorialu. Ku dispozícii je tu tentokrát 20 špeciálnych misií či ostrovov (v súčasnosti je možnosť stiahnuť z Live prvý DLC prídavok v podobe nového ostrova), ktoré sa od seba odlišujú vždy ich úlohou v svetovom merítku a ponukou ťažobnej a vegetatívnej produkcie. Hra vás bude od začiatku učiť ako ovládať postupne čo najviac faktov a možností, avšak v jednom momente si uvedomíte, že už sú vám automatické rady tipu: postav ďalšiu nemocnicu, pretože na západe ostrova zomrelo desať ľudí na choleru – jaksi zbytočné. V tomto momente ste priložili prst na tep schémy hry a záruka, že sa od nej len tak neodtrhnete, je viac ako istá. Tropico 4 je rovnako náročné ako minulá časť, ba by som si dovolil tvrdiť, že obtiažnosť išla ešte o stupienok hore. Tým sa nám otvára ponuka noviniek. Autorom prišlo vhodné, vrámci umiestnenia ostrovov, zapracovať do hry plne nezávislé katastrofické scenáre ako vlny tsunami, púštne búrky, tornáda, erupcie sopiek a zemetrasení. Každá takáto udalosť vás môže počas niekoľko ročnej vlády na ostrove (tu už bude záležať na štýle vášho hrania, ja som u jednej mapy strávil rekordne 8 hodín a aj tak neúspešne až do roku 2026), prekvapiť hneď niekoľko krát a je dobré sa na podobné veci zabezpečiť (doporučujem postaviť čo najskôr meteorologickú stanicu so všetkými vylepšeniami, ktorá zabráni vysokej úmrtnosti pri podobných katastrofách).

Ako sa ale vládne s úspechom v tejto hre?! Je to ako podobizeň reálneho života. Každý bežný človek chce mať niečo, čo ho bude robiť šťastným a napĺňať jeho život. Vždy je to pestré. Preto niekto dáva prednosť tvrdej a poctivej práci. Iný zase potrebuje denne sedieť v bare a využívať sexuálne služby. Ďalší si rád zájde do kina či divadla a niekto, vidí svoj osud v zakladaní buniek rebelov, bojujúcich proti štátu. Preto je nemožné dosiahnuť 100% spokojnosti obyvateľstva po dokončení jednej misie. Považuje sa za veľký úspech, ak hráč má na konci mapy viac ako šesťdesiat percent šťastného ľudu. Nech už totiž budete stavať čokoľvek a vo veľkých misiách sa stane, že dáte svojmu obyvateľstvu doslova všetko, tak nerátajte stým, že prestane následovné. Rebelanti, vojenské prevraty a dokonca hrozba obsadenia ostrova, zo strany mimo republiky Tropico. Preto je ďalšou dôležitou súčasťou noviniek politika. Postavením parlamentu (tu je možnosť určenia smeru vlády v troch stupňoch a to klasický parlament, militaristická vláda a pevná ruka komunizmu), si kopete vlastný hrob ak nebudete sledovať okolie a náznaky požiadaviek mimo ostrova. Novinkou je teda zloženie parlamentu. Máte možnosť tam nasadiť politikov z vonku (ktorých vám za získané financie, rado príde robiť čokoľvek zo zahraničia), alebo vlastných ľudí z ostrova (tu pozor na ich inteligenciu, ktorá vám môže narobiť veľa trápnych a nebezpečných situácií v zahraničí). Je to všetko totiž dvojsečná zbraň. Ak nemáte slušné školstvo, tak vám bude postavenie parlamentu z „hlúpeho“ ľudu naozaj naopak na obtiaž. Preto treba čo najrýchlejšie založiť základnú, strednú a vysokú školu kde si postupne vychováte vlastných inteligentných politikov so zameraním, ktoré im dá samotná škola (tu je opäť možnosť nastavenia výchovy od vojenskej školy cez cirkevnú až po širšiu platu oblastí).

Parlament stojí a jej členovia majú čo robiť na diplomatických cestách, čo teraz?! Tropcio 4 vám cez ich ruky umožňuje miešať sa do svetovej politiky. Máte kedykoľvek šancu sa prikloniť na stranu USA či USSR (nezabúdajte že hra začína vždy v roku 1950 a ako čas plynie, tak ste svedkami svetových udalostí ako zastrelenie prezidentov a podobne, do ktorých vás budú chcieť často aj namočiť politici z vonka), určiť cenové štandarty z týchto dvoj krajín či učiniť menšie rozhodnutia v prospech alebo naopak, svojho ľudu. Ak už dáte prst na jednu alebo druhú stranu, musíte počítať s nespokojnosťou určitej časti ostrova. Preto je nutné mať poruke dobrú obranu a to v podobe vojska. To vám bude odrážať útoky rebelantov a tak isto, poskytovať nejakú tú ochranu pred možným prevratom. Ak však ku vaším brehom dorazia bojové lode USSR, navrhujem čo najrýchlejšie usadnúť do parlamentu a podať si ruku s medveďom v červenej čapici, inak obsadia váš ostrov a zopár vojakov z vašich jednotiek, ich rozhodne nezastaví. Politika to ale nieje len rozhovor so zahraničím. Sem tam budete musieť v hre absolvovať voľby (tu už bude záležať na tom aký štýl vlády preferujete). Každopádne ak vo slobodnom hlasovaní prehráte, hra končí. Všetko sa ale dá aj pri menšom percente spokojnosti obyvateľstva, zachrániť. Vždy pred voľbami si môžete spraviť prejav, kde im nasľubujete hory doly a tie ovečky, vás zase zvolia. Alebo pristúpite ku razantnejšej politike a svojho protikandidáta (vždy je len jeden), jednoducho necháte zavrieť, zastreliť alebo ho podplatíte. Pozor: nie vždy sa to dá a nie vždy sa to podarí! Ak vám hra neskončí na voľbách, budete sa môcť zase pustiť do rozširovania svojho ostrova. Jedným z najväčších aspektov hry je logicky získavanie potrebných financií. Žiadny diktátor nerád vidí červené čísla na svojom konte a tak, bude nutné myslieť a uvažovať ako sa dostať ku potrebným peniazom, keďže každá budova niečo stojí a čím väčšia populácia je na ostrove, tak tým väčšie náklady musíte mesačne pustiť z ruky.

Každá mapa bude ponúkať niekoľko spôsobov zárobku. Či už je to zlato alebo kovy, ktoré sa nachádzajú pod povrchom a je nutné ich dostať cez bane a ťažobné veže na loď a expedovať do zahraničia loďou, alebo samotné suroviny na povrchu. Rastliny, ovocie, drevo, zelenina, mäso, vlna – to je len zlomok toho, čo hráč môže vyviesť (alebo aj doviesť, ak to vyžaduje trh). Menu vám otvorí obrovský strom možností, čo postaviť na ostrove vrámci budúceho zárobku. Továrne na zbrane, továrne na nábytok, továrne na cigarety, konzervy a kopa iného. Ak je dopyt a teda záujem z vonku, pustite sa do produkcie a vaše konto bude mesačne rásť a vyrovnávať nutné straty. Toto je ale všetko len minimalistická zisková činnosť. Tie pravé peniaze sa točia v nebezpečnejších vodách. Dám vám príklad priamo z hry: jedného krásneho dňa ma kontaktoval Izrael, ktorý sa dopočul, že som si postavil atómovú elektráreň aby som zásobil ostrov elektrinou. Ponúkol my 250 tisíc dolárov do štátnej kasy a tú istú sumu, na moje tajné konto vo Švajčiarsku (každý potrebuje odložiť niečo bokom na kávu) ak im umožním realizovanie nukleárneho programu, cez raketovú základňu na mojom ostrove. A takýchto momentov z rôznych politických sfér, budete v hre riešiť často viac ako dosť. Dopady takýchto krokov majú ale veľa ciest a hráč by mal byť opatrný, s kým si v hre podá virtuálne ruku. Dosť ale bolo o možnostiach a novinkách v sérii. Text ktorým som vás zavalil v tejto recenzii nepopísal ani 50% možností v hre Tropico 4. Zabudol som na turizmus a jeho budovanie, ochrancov prírody, protesty, daňový úrad a iné aspekty hry, ktorá musí potešiť srdce každého hráča s budovateľskou a strategickou náturou. Je čas prebrať technickú stránku, ovládanie zvuk a pokroky v grafike. Samotný vizuálny art, sa od minulej časti nejako rapídne nezlepšil. Postavy ľudí sa pohybujú vždy v rovnakom tempe od práce až domov či do iných budov, ale nečakajte že ak im postavíte park s fontánou, budú tam posedávať, toto rozhodne nie. Jemné zmeny prebehli na budovách a ich výzor sa rozhodne posunul vpred. Naopak som spokojný aj s premenou reakcie počasia ako dážď či žiarenie slnka, ktoré pri pohľade na ostrov z väčšej diaľky, určite lahodia oku.

Ovládať stratégiu na pade, môže byť pre niekoho zozačiatku trocha problém. Od tretej časti sa ovládanie do pokračovania nedočkalo žiadnej zmeny a je teda identické. Tak nejak som s tým aj dopredu počítal, keďže v jeho schéme nenachádzam väčšej chyby. Hru si môžete kedykoľvek zastaviť, aby bol čas na drsnejšie rozhodnutia a tak vám pomalejšie ovládanie od počítačovej myši, nemôže robiť nejaké veľké prekážky. Čo ma ale najviac mrzí je aspekt sekania. Pri mapách, kde už naozaj budete mať vytvorenú metropolu s minimom vegetácie a všetko bude žiť a hýbať sa, vás často zaskočí plynulosť hry. Sekanie a zadrhávanie sa obrazu, moc nesvedčí hre z tohto žánru a je to defacto po boku menšej palety hudobných skladieb, najväčšia chyba.  
Zvlásť ak dáte svojmu ľudu štátny sviatok a počas ohňostroja proste hra vždy seká tak nechutne, že sa nato nedá poriadne ani pozerať. A prečo to mínus okolo hudby?! Sme na tropickom strove a preto je jasné, že zvuk musí byť žánrového charakteru. Proti tomu som od začiatku hrania nemal žiadne argumenty. Pesničky sú krásne farebné a plné rytmiky či humoru – všetko sa ale začne zhoršovať akonáhle, si uvedomíte že je ich celkovo len šesť a neustále sa točia dookola. Pri mapách kde strávite viac ako dve hodiny (ako som spomínal na jednej viac ako päť hodín), sa vám z hudobnej stránky bude chcieť vracať, pretože už ju budete môcť recitovať bez pomoci zvuku. Stačilo len pridať o pár pesničiek viac a mohlo to mať iný výsledný efekt, takto musím v konečnom hodnotení ísť dole hlavne kvôli zvuku. Čo dodať na záver?! Tropico 4 stojí osamotené v žánre budovateľských hier na Xbox 360 a jasne mu vládne svojou komplexnosťou a kvalitou čo do hrateľnosti. Kto miluje tento štýl hrania, by nemal váhať a okamžite kupovať, pretože zažije dlhé desiatky hodín zábavy a často aj krutej reality dopadu svojho vládnutia ako diktátor (mimochodom, v hre je možnosť vytvorenia vlastného diktátora alebo, použitie už dejinami preverených mien). Ďakujem za pozornosť.

„8“