tween o vyhraném TheNesTM Cupu: Celá hitparáda emócií

 Čus tweene, gratulace k parádní jízdě v The Nest, jaké jsou tvé pocity po konečně získaném titulu? Jsi rád, že ses zbavil titulu „věčně druhého“, jak tě sami komentátoři nazývali?
Mám ozajstný pocit zadosťučinenia. Keďže môj protivník vo finále mal tiež povesť večne druhého (v online turnajoch), tak sme pred zápasom vtipkovali, že musíme jazdiť nekonečný tenis mód, aby nevznikla čierna diera. Veď miestami sa ten zápas aj tak nejak cyklil.

 Co říkáš na turnaj a jeho formát? Líbil se ti nebo máš raději klasiku?
Na Trackmanii je pekné to, že je v nej veľa priestoru na experimenty. To sa však prejavuje hlavne v online akciách, pretože komu sa chce cestovať cez pol kontinentu na nejaký „lol“ turnaj, kde sa môže stať čokoľvek. Vtedy prišli Hakki a Kubayz s myšlienkou trochu okoreniť štandardný formát a myslím, že sa im to podarilo na výbornú. Neurobiť to úplne „lol“ a zároveň ponúknuť jedinečnú výzvu. Tiež to veľmi pristalo garden-party atmosfére udalosti. Na druhú stranu sa už neviem dočkať zase klasiky.

 Jak systém hodnotili zahraniční hráči a vůbec i celý turnaj? Určitě jste pár slov prohodili.
Myslím, že všetky ohlasy, čo som počul, boli výrazne kladné. Najviac ma tešilo, že aj tí, čo vypadli v hneď v prvom kole, nestratili žiaden elán a naplno si akciu užívali. Niektorí si aj nadšene plánovali cestu na turnaj #2. Boli však aj pripomienky, ako to ešte vylepšiť alebo ozvláštniť a organizátori často kývali hlavami, že sa im to pozdáva.

 Mohl bys nám popsat tvou cestu turnajem? Kdo byl pro tebe nejtěžší soupeř a kdo naopak nejlehčí?
Môj prvý zápas bol proti Mariusovi89, ktorý ma pokojne mohol hneď vyradiť, hlavne keď sme na tréning máp mali dokopy len 15 minút. Zdolať sa mi ho podarilo prekvapivo ľahko, povedal mi, že som proti nemu vybral správnu mapu. Nasledoval Brit Jonno, ktorý v prvom kole síce vyradil nórskeho zabijaka Bergieho, no nejak svoj výkon nezopakoval a bolo to opäť 2-0 pre mňa. Teraz už však šlo do tuhého a v semifinále ma čakal Nemec Massa z tímu Euronics. Vedel som, že bude strašne rýchly a bude treba hlavne využivať jeho chyby a nesnažiť sa vždy prebiť jeho podarené kolá. To sa mi na jednej z jeho tratí podarilo a spolu s dvoma kolami na mojej obľúbenej mape (o ktorej sa mi priznal, že ju ani netrénoval) to rozhodlo 3-2 v môj prospech. A finále, to treba skôr vidieť, nemám k tomu komentár.

 Finále, hlavně poslední kolo bylo neskutečné drama! Když si narazil těsně před cílem, co se ti honilo hlavou? Nebo si věděl, že tvůj soupeř také narazil, navíc paradoxne v totožném místě?
Hlavne frustrácia z toho, že som mal poriadnu šancu konečne potvrdiť prvé miesto a dal som tam stopík. Netušil som, že Shorty narazil, počul som ľudí trochu ziapať, no myslel som si, že to ziapajú na moje zlyhanie. Kolo som dokončoval len tak zo zotrvačnosti a na checkpointe pred cieľom som si všimol, že mám nejakým zázrakom náskok 14 stotín. Potom som si hovoril, že ma v cieľovej rovinke určite preskočí, pretože ja som sa k finišu plazil naozaj slimačím tempom. No opäť, nestalo sa. Proste celá hitparáda emócií asi v piatich sekundách.

 Bylo to tvé nejsladší vítězství? Budeš si ho chtít zopakovat i na ESWC? A co bys vzkázal fanouškům?
Rozhodne. Veľmi som cítil podporu domáceho prostredia, čo bolo pre mňa pomerne osviežujúce (nie ako hrať proti Francúzom v Paríži). Fanúšikom by som rád poďakoval za všetku podporu a pekné slová v Twitch chate. Snáď sa budem môcť odvďačiť kvalitným výkonom na ESWC, do ktorého pôjdem naozaj naplno.